mám sto chutí opýtať sa: Prečo?
Veď ty najprv mojej duši nádej dáš,
a hneď krajšie zdá sa leto.
Ba vzápätí ťa vidím zas,
no ty uhýbaš a tváriš sa,
že ma ani nepoznáš...
a z leta mne stáva sa peklo.
A tak znovu sa ťa pýtam:
Prečo tvoje oči, zväčša tak láskavé,
prečo ich vzápätí tak chladné máš?
Prečo mne všetko zdá sa šialené?
Tak prečo sa so mnou tak zahrávaš?
Komentáre